Možno ste už počuli, že niektoré potraviny sú ekologické alebo geneticky modifikované (GMO), no čo to vlastne znamená? Aby ste aspoň zbežne pochopili, ako môže výber stravy vplývať na životné prostredie, je nutné vysvetliť si niekoľko základných pojmov.
Organické
Čerstvé plodiny, označované ako organické, boli vypestované bez použití umelých hnojív či pesticídov. Navyše úrodnosť pôdy sa dosahuje s pomocou kompostovania a rotácie plodín. Škodce sa ničia mechanicky alebo prirodzenými metódami. Všetko to znamená, že organicky dopestované plodiny obsahujú nízke množstvá syntetických chemických prímesí (napr. pesticídov).
Biodynamické
Takto označené produkty poskytujú konzumentovi určité informácie o metódach, ako boli dopestované. Ide o typ poľnohospodárstva, kde sa uplatňujú princípy organickej metódy, ale s niektorými dodatočnými úpravami. V biodynamickom poľnohospodárstve sa hospodárstvo považuje za uzavretý systém a tak odpad, vyprodukovaný jedným úsekom hospodárstva (napríklad hnoj), sa využíva v inej časti hospodárstva v prirodzenom cykle. Aktívna starostlivosť o životné prostredie je ďalší aspekt biodynamického prístupu.
Geneticky modifikované
GMO (geneticky modifikované organizmy) vznikajú, keď sa do organizmov rastlín alebo živočíchov vloží nový genetický materiál kvôli tomu, aby nadobudli lepšie kvality, napríklad odolnosť voči chorobám. Príkladom genetických modifikácií sú kukurica, sójové bôby, bavlna a konal, ktoré boli modifikované na toleranciu voči herbicídom, v dôsledku čoho sa burina v poraste ľahšie drží pod kontrolou. Objavujú sa však obavy v súvislosti so zdravotnými rizikami, nakoľko geneticky modifikované potraviny môžu vyvolávať nepredvídateľné alergie, prípadne z environmentálnych dôvodov (napr. ak sa tieto plodiny stanú burinou, ich odolnosť voči herbicídom spôsobí, že ich nebude možné vyhubiť).
Poprední vedci Ruskej akadémie vied zistili napr. pri pokusoch s potkanmi a geneticky modifikovanou sójou negatívne dopady tejto plodiny na zdravie testovaných zvierat. Štúdia, o ktorej informoval britský The Independent uvádza, že viac ako polovica potomstva potkanov kŕmených geneticky modifikovanou sójou zahynula počas prvých troch týždňov života. Podľa autorov štúdie je to šesťkrát viac úmrtí ako medzi potkanmi, ktoré sa narodili samiciam z kontrolnej vzorky, kŕmenej normálnou potravou. V skupine kŕmenej GM sójou bolo v porovnaní s kontrolnou skupinou rovnako šesťnásobne viac narodených potkanov s vážnou podvýživou. Nová ruská štúdia dokonca predpokladá, že ženy, ktoré konzumujú geneticky modifikované potraviny počas tehotenstva, by mohli ohroziť svoje ešte nenarodené deti. Samozrejme je potrebné pokračovať vo vedeckej práci a skúmať vplyv GMO na zdravie ľudí. Mnohé výskumy sa časom môžu ukázať ako nepravdivé. V súčasnosti pre spotrebiteľa geneticky modifikované potraviny nepredstavujú (zatiaľ) v porovnaní s prirodzenými potravinami žiadnu výhodu. Nie sú ani zdravšie, ani výživnejšie, ani chutnejšie.
Ako spoznáme GMO potravinu?
Od vstupu Slovenskej republiky do Európskej únie 1. mája 2004 nadobudla aj u nás platnosť nová legislatíva týkajúca sa povinného označovania geneticky modifikovaných potravín a krmív. Spotrebitelia sú tak dôkladnejšie informovaní a majú možnosť výrobky z GMO odmietnuť. Podľa novej legislatívy musia byť označené všetky výrobky, ktoré obsahujú či sú vyrobené zo zložiek s obsahom viac než 0,9 % geneticky modifikovaných organizmov. Geneticky upravené plodiny, ako napr. geneticky modifikovaná sója a geneticky modifikovaná kukurica, môžu byť obsiahnuté v desiatkach tisíc potravinárskych výrobkov. Každá zložka či prísada vyrobená z geneticky modifikovaných organizmov musí byť na výrobku uvedená. Upozornenie na prítomnosť GM zložky vo výrobku môžete obvykle nájsť na obale medzi informáciami o zložení výrobku. Tieto informácie sú väčšinou napísané veľmi malým písmom. V obsahu zloženia môže byť napr. uvedené: vyrobené z geneticky modifikovanej sóje alebo obsahuje modifikovaný kukuričný škrob.
Udržateľné
Znamená to, že produkciu týchto plodín bude možné udržať dlhodobo bez škodlivého vplyvu na životné prostredie. Neudržateľné potraviny sú také, ktoré sú dostupné len v obmedzených množstvách, alebo sú náročné na zdroje (ich produkcia či preprava si vyžaduje veľké množstvo paliva či vody, alebo produkujú splodiny či skleníkové plyny). Takéto potraviny sú zriedkavejšie a z dlhodobého hľadiska drahšie. Vo všeobecnosti dopestované plodiny (ovocie, zelenina, strukoviny, obilniny, orechy a semená) bývajú najlepšou voľbou, pokiaľ sa konzumujú počas sezóny. Potraviny živočíšneho pôvodu sú vo všeobecnosti náročnejšie na zdroje, no závisí to od rôznych typov daných potravín.
Zdroj: Food Cures, biospotrebitel.sk
