Pre niekoho osviežujúci nápoj počas teplých letných dní, pre iného zas tekuté zlato s prekvapivo zaujímavou históriou. Tento nápoj rôznej sily, chuti a kvality je však pre celé generácie priam národným pokladom, ukrývajúcim množstvo zaujímavých informácií.
Čo ste zrejme netušili:
- História piva siaha až do Mezopotámie, konkrétne do obdobia 700 rokov pred Kristom.
- S nástupom antiky sa na pivo mierne pozabudlo, pretože Rimania a Gréci dávali prednosť vínu, Kelti zas medovine.
- Len Germáni a Vikingovia mu ostali verní, nakoľko v severských oblastiach sa vínu nedarilo, avšak obiliu áno.
- Najväčším producentom piva je Čína, ktorá vyrába 20% z celkovej svetovej produkcie a až po nej nasleduje USA a Rusko.
- V súčasnosti existuje asi 24 druhov piva a ročne sa ho vypije viac ako 130 miliárd litrov na celom svete.
- Najväčším pivným festivalom je Oktoberfest v Mníchove.
- Základnou surovinou na jeho výrobu je voda a napríklad na liter piva sa spotrebuje až 8 litrov tejto čírej tekutiny.
- Medzi ďalšie, nemenej dôležité suroviny na jeho výrobu patrí obilný slad, voda, chmeľ a pivovarnícke kvasnice.
- Pivo neobsahuje takmer žiadny cukor, len trochu sacharidov, pričom hladinu cukru v krvi ovplyvňuje podľa výšky jeho stupňovitosti. Človek by musel skonzumovať 7-8 pív na to, aby do tela dostal aspoň 50 gramov sacharidov, ktoré by negatívne ovplyvnili jeho hladinu cukru v krvi.
- Podiel alkoholu v pive sa pohybuje v rozmedzí od 0,5 – 10%.
- Pivo rozdeľujeme do troch kategórií: výčapné, ležiak a špeciálne.
- Hlavným rozdielom v ich zložení je obsah extraktu pôvodnej mladiny a jeho farba.
- Samostatnou kategóriou je tzv. tankové pivo, ktoré sa v špeciálnych cisternách preváža do reštaurácií a tu sa skladuje v nerezových nádobách – tankoch.
- Ideálna teplota piva je 7 stupňov Celzia.
- Dôležitým znakom pre odlíšenie je samozrejme farba. Čím tmavšie je pivo, tým sladšiu a karamelovú chuť má.
- Množstvo oxidu uhličitého v jednom pive sa pohybuje v množstve päť gramov na liter. Oxid uhličitý vzniká už pri kvasení a v hotovom pive sa ho pre ľudské telo nachádza priam ideálne množstvo. Tlakovaním do sudov sa ale množstvo plynu zvyšuje. Zbaviť sa ho možno len správnym čapovaním piva.
- Práve únik plynu z prirodzeného kvasenia vytvára penu.
- U piva bez chemických prísad by mala pena padať zhruba štyri minúty. Pokiaľ vydrží dlhšie, je to podozrivé a nápoj pravdepodobne obsahuje chemické látky, ktoré v ňom nemajú čo hľadať.
- Pokiaľ to s pivom nepreháňate, môže mať na váš organizmus skutočne blahodarné účinky. Obsahuje horčík, draslík, kyselinu listovú, ale i vitamín B. Samotných ochranných polyfenolov má dokonca viac, než červené víno.
Pivo a pozitívny vplyv na srdce
Pivo je skutočne malý zázrak a kto tvrdí, že nie, mýli sa. Napokon, dokazujú to i početné prieskumy. Tie zatiaľ posledné, uskutočnené Univerzitou vo Wisconsine, potvrdili, že pol litra čierneho piva býva výbornou prevenciou proti vzniku krvných zrazenín a svojimi účinkami je silnejší než aspirín. Netreba zabúdať na vitamín B6, ktorý zabraňuje hromadeniu chemickej látky homocysteín v ľudskom tele. Keď je totiž hladina tejto aminokyseliny príliš vysoká, naše srdce i cievy sú vystavené veľkému nebezpečenstvu.
Kedy je jeho konzumácia najvhodnejšia?
Pivo dobíja zásoby glykogénu v pečeni a vo svaloch, a to práve vďaka schopnosti zvyšovať množstvo cukru v krvi. V istých situáciách pomáha športovcom rýchlejšie zregenerovať fyzické sily a doplniť vyčerpané zdroje energie. Pivo je teda veľmi vhodné:
- po pohybovej aktivite za predpokladu, že ste pred tým vypili dostatok tekutín
- podvečer na príjemné uvoľnenie
- v stavoch vysokého fyzického vyčerpania, najmä po vytrvalostnej pohybovej aktivite
Ako je to s pivným bruchom?
Dobrá správa pre všetkých, ktorí sa ešte stále snažia dostať svoje telo pred letom do formy. Po konzumácii piva priberiete len málo, ak vôbec. Pojem „pivné brucho“ poznáme hádam všetci. Pravda je však taká, že žiadne pivné brucho neexistuje a tuk v oblasti brucha spôsobuje predovšetkým nadmerný prísun kalórii a nedostatočný výdaj energie pohybom. To, či niekto bude mať pivné brucho alebo naopak široké boky, je dané predovšetkým geneticky a s konzumáciou piva nesúvisí.
Ktoré pivá sú najznámejšie?
Lambik – pôvodom belgické pivo, ktoré chuťou pripomína Chardonay
Stout – nechladené čierne britské pivo
Porter – čierne pivo pôvodne z Londýna, podávané pri 13-tich stupňoch Celzia
Pils – prvotriedny svetlý ležák s chmeľovou chuťou
Märzen – stredne silný ležák so sladovou vôňou, známy predovšetkým z nemeckého Oktoberfestu
Guinness – najslávnejšie dublinské čierne pivo
Trappist – silné kvasnicové pivo pôvodom z Belgicka, pripravované trapistickými mníchmi
Zdroj:
www.feminity.sk / danka
www.vladozlatos.com
Foto: www.all-wallpapers.net
